| Line 524: |
Line 524: |
| | | | |
| | आसां षोडश यास्त्वन्त्या आद्ये द्वे पित्तदोषजे ||३९|| | | आसां षोडश यास्त्वन्त्या आद्ये द्वे पित्तदोषजे ||३९|| |
| | + | |
| | परिप्लुता वामिनी च वातपित्तात्मिके मते | | | परिप्लुता वामिनी च वातपित्तात्मिके मते | |
| | कर्णिन्युपप्लुते वातकफाच्छेषास्तु वातजाः ||४०|| | | कर्णिन्युपप्लुते वातकफाच्छेषास्तु वातजाः ||४०|| |
| | + | |
| | देहं वातादयस्तासां स्वैर्लिङ्गैः पीडयन्ति हि |४१| | | देहं वातादयस्तासां स्वैर्लिङ्गैः पीडयन्ति हि |४१| |
| | + | |
| | āsāṁ ṣōḍaśa yāstvantyā ādyē dvē pittadōṣajē||39|| | | āsāṁ ṣōḍaśa yāstvantyā ādyē dvē pittadōṣajē||39|| |
| | + | |
| | pariplutā vāminī ca vātapittātmikē matē| | | pariplutā vāminī ca vātapittātmikē matē| |
| | karṇinyupaplutē vātakaphācchēṣāstu vātajāḥ||40|| | | karṇinyupaplutē vātakaphācchēṣāstu vātajāḥ||40|| |
| | + | |
| | dēhaṁ vātādayastāsāṁ svairliṅgaiḥ pīḍayanti hi|41| | | dēhaṁ vātādayastāsāṁ svairliṅgaiḥ pīḍayanti hi|41| |
| | + | |
| | AsAM ShoDasha yAstvantyA Adye dve pittadoShaje||39|| | | AsAM ShoDasha yAstvantyA Adye dve pittadoShaje||39|| |
| | + | |
| | pariplutA vAminI ca vAtapittAtmike mate| | | pariplutA vAminI ca vAtapittAtmike mate| |
| | karNinyupaplute vAtakaphAccheShAstu vAtajAH||40|| | | karNinyupaplute vAtakaphAccheShAstu vAtajAH||40|| |
| | + | |
| | dehaM vAtAdayastAsAM svairli~ggaiH pIDayanti hi|41| | | dehaM vAtAdayastAsAM svairli~ggaiH pIDayanti hi|41| |
| − | Sixteen disorders mentioned in the end (excluding those four, described first with specific dosha dominance). Among these, the first two are caused by pitta dosha. | + | |
| − | Paripluta and Vamini are caused by dominance of vata and pitta dosha. | + | Sixteen disorders mentioned in the end (excluding those four, described first with specific ''dosha'' dominance). Among these, the first two are caused by ''pitta dosha''. |
| − | Karmini and upapluta are caused by vata and kapha dosha; while remaining ten disorders are vataja. Vatadi doshas afflict the genital tract with their respective symptoms. (40-41) | + | |
| − | General principles of management: | + | ''Paripluta'' and ''vamini'' are caused by dominance of ''vata'' and ''pitta dosha''. |
| | + | |
| | + | ''Karmini'' and ''upapluta'' are caused by ''vata'' and ''kapha dosha''; while remaining ten disorders are ''vataja''. ''Vatadi doshas'' afflict the genital tract with their respective symptoms. [40-41] |
| | + | |
| | + | ==== General principles of management ==== |
| | + | |
| | स्नेहनस्वेदबस्त्यादि वातजास्वनिलापहम् ||४१|| | | स्नेहनस्वेदबस्त्यादि वातजास्वनिलापहम् ||४१|| |
| | + | |
| | कारयेद्रक्तपित्तघ्नं शीतं पित्तकृतासु च | | | कारयेद्रक्तपित्तघ्नं शीतं पित्तकृतासु च | |
| | श्लेष्मजासु च रूक्षोष्णं कर्म कुर्याद्विचक्षणः ||४२|| | | श्लेष्मजासु च रूक्षोष्णं कर्म कुर्याद्विचक्षणः ||४२|| |
| | + | |
| | सन्निपाते विमिश्रं तु संसृष्टासु च कारयेत् | | | सन्निपाते विमिश्रं तु संसृष्टासु च कारयेत् | |
| | + | |
| | snēhanasvēdabastyādi vātajāsvanilāpaham||41|| | | snēhanasvēdabastyādi vātajāsvanilāpaham||41|| |
| | + | |
| | kārayēdraktapittaghnaṁ śītaṁ pittakr̥tāsu ca| | | kārayēdraktapittaghnaṁ śītaṁ pittakr̥tāsu ca| |
| | ślēṣmajāsu ca rūkṣōṣṇaṁ karma kuryādvicakṣaṇaḥ||42|| | | ślēṣmajāsu ca rūkṣōṣṇaṁ karma kuryādvicakṣaṇaḥ||42|| |
| | + | |
| | sannipātē vimiśraṁ tu saṁsr̥ṣṭāsu ca kārayēt| | | sannipātē vimiśraṁ tu saṁsr̥ṣṭāsu ca kārayēt| |
| | | | |
| | snehanasvedabastyAdi vAtajAsvanilApaham||41|| | | snehanasvedabastyAdi vAtajAsvanilApaham||41|| |
| | + | |
| | kArayedraktapittaghnaM shItaM pittakRutAsu ca| | | kArayedraktapittaghnaM shItaM pittakRutAsu ca| |
| | shleShmajAsu ca rUkShoShNaM karma kuryAdvicakShaNaH||42|| | | shleShmajAsu ca rUkShoShNaM karma kuryAdvicakShaNaH||42|| |
| | + | |
| | sannipAte vimishraM tu saMsRuShTAsu ca kArayet| | | sannipAte vimishraM tu saMsRuShTAsu ca kArayet| |
| | + | |
| | In vatika disroders, vata alleviating procedures such as snehana (unction), swedana (fomentation), basti (enema) should be prescribed. | | In vatika disroders, vata alleviating procedures such as snehana (unction), swedana (fomentation), basti (enema) should be prescribed. |
| | In paittika disorders, cold measures which pacify the rakta and pitta should be used. The expert should exert the dry and hot remedies in kaphaja disorders of the genital tract. | | In paittika disorders, cold measures which pacify the rakta and pitta should be used. The expert should exert the dry and hot remedies in kaphaja disorders of the genital tract. |
| | In sannipataja and dwandaja female genital disorders, mixed treatment should be done. (41-42) | | In sannipataja and dwandaja female genital disorders, mixed treatment should be done. (41-42) |
| − | Manual intervention in displaced genital tract/uterus: | + | |
| | + | ==== Manual intervention in displaced genital tract/uterus ==== |
| | + | |
| | स्निग्धस्विन्नां तथा योनिं दुःस्थितां स्थापयेत्पुनः ||४३|| | | स्निग्धस्विन्नां तथा योनिं दुःस्थितां स्थापयेत्पुनः ||४३|| |
| | पाणिना नामयेज्जिह्मां संवृतां वर्धयेत् पुनः | | | पाणिना नामयेज्जिह्मां संवृतां वर्धयेत् पुनः | |