Changes

Jump to navigation Jump to search
159 bytes added ,  12:37, 26 November 2017
Line 390: Line 390:  
ityaShTavidhA jvaraprakRutiruktA||31||
 
ityaShTavidhA jvaraprakRutiruktA||31||
   −
All the seven doshic jwara have their own doshic specifications with respect to the onset, symptomatology, and treatment principles. The exception is the agantuja jwara (exogenous), which should be treated with appropriate consideration to the jwara’s specific etiology. [31]
+
All the seven doshic ''jwara'' have their own doshic specifications with respect to the onset, symptomatology, and treatment principles. The exception is the ''agantuja jwara'' (exogenous), which should be treated with appropriate consideration to the ''jwara''’s specific etiology. [31]
    
ज्वरस्त्वेकएवसन्तापलक्षणः|तमेवाभिप्रायविशेषाद्द्विविधमाचक्षते,निजागन्तुविशेषाच्च|तत्र निजं द्विविधं त्रिविधं चiतुर्विधं सप्तविधं चाहुर्भिषजो वातादिविकल्पात्||३२||
 
ज्वरस्त्वेकएवसन्तापलक्षणः|तमेवाभिप्रायविशेषाद्द्विविधमाचक्षते,निजागन्तुविशेषाच्च|तत्र निजं द्विविधं त्रिविधं चiतुर्विधं सप्तविधं चाहुर्भिषजो वातादिविकल्पात्||३२||
 +
 
Jwarastvekaevasantāpalakṣaṇaḥ.Tamevābhiprāyaviśeṣāddvividhamācakṣate,nijāgantuviśeṣācca.Tatra nijaṁ dvividhaṁ trividhaṁ caturvidhaṁ saptavidhaṁ cāhurbhiṣajo vatādivikalpāt||32||
 
Jwarastvekaevasantāpalakṣaṇaḥ.Tamevābhiprāyaviśeṣāddvividhamācakṣate,nijāgantuviśeṣācca.Tatra nijaṁ dvividhaṁ trividhaṁ caturvidhaṁ saptavidhaṁ cāhurbhiṣajo vatādivikalpāt||32||
 +
 
jvarastveka eva santApalakShaNaH|  
 
jvarastveka eva santApalakShaNaH|  
 
tamevAbhiprAyavisheShAddvividhamAcakShate, nijAgantuvisheShAcca|  
 
tamevAbhiprAyavisheShAddvividhamAcakShate, nijAgantuvisheShAcca|  
 
tatra nijaM dvividhaM trividhaM caturvidhaM saptavidhaM cAhurbhiShajo vAtAdivikalpAt||32||
 
tatra nijaM dvividhaM trividhaM caturvidhaM saptavidhaM cAhurbhiShajo vAtAdivikalpAt||32||
Per doshic classification of jwara, santapa (excessively hot sensation) is of only one type common to all jwara. But according to other classifications it is of two types - nija (endogenous) and agantuja (exogenous). Nija again could be classified into two types (saumya or mild) and agneya (high grade fever)), three types (vatika, paitika, shleshmika), four types (vatika, paitika, sleshmika and agantuja), or seven types (vatika, paitika, shleshmika, vata-paittika, vata-shleshmika, pitta-shleshmika). [32]
+
 
 +
Per doshic classification of ''jwara, santapa'' (excessively hot sensation) is of only one type common to all ''jwara''. But according to other classifications it is of two types - ''nija'' (endogenous) and ''agantuja'' (exogenous). ''Nija'' again could be classified into two types (''saumya'' or mild) and ''agneya'' (high grade fever)), three types (''vatika, paitika, shleshmika''), four types (''vatika, paittika'', ''sleshmika'' and ''agantuja''), or seven types (''vatika, paittika, shleshmika, vata-paittika, vata-shleshmika, pitta-shleshmika''). [32]
 
 
General premonitory signs of all jwara:
+
==== General premonitory signs of all ''jwara'' ====
तस्येमानि पूर्वरूपाणि भवन्ति; तद्यथा-मुखवैरस्यं,गुरुगात्रत्वम्, अनन्नाभिलाषः, चक्षुषोराकुलत्वम्,अश्र्वागमनं, निद्राधिक्यम्, अरतिः, जृम्भा, विनामः, वेपथुः,श्रमभ्रमप्रलापजागरणरोमहर्षदन्तहर्षाः,शब्दशीतवातातपसहत्वासहत्वम्,  
+
 
 +
तस्येमानि पूर्वरूपाणि भवन्ति; तद्यथा-मुखवैरस्यं,गुरुगात्रत्वम्, अनन्नाभिलाषः, चक्षुषोराकुलत्वम्,अश्र्वागमनं, निद्राधिक्यम्, अरतिः, जृम्भा, विनामः, वेपथुः,श्रमभ्रमप्रलापजागरणरोमहर्षदन्तहर्षाः,शब्दशीतवातातपसहत्वासहत्वम्,  
 
अरोचकाविपाकौ, दौर्बल्यम्, अङ्गमर्दः, सदनम्,
 
अरोचकाविपाकौ, दौर्बल्यम्, अङ्गमर्दः, सदनम्,
 
अल्पप्राणता, दीर्घसूत्रता, आलस्यम्, उचितस्य कर्मणो हानिः, प्रतीपता स्वकार्येषु, गुरूणां वाक्येष्वभ्यसूया, बालेभ्यः प्रद्वेषः, स्वधर्मेष्वचिन्ता, माल्यानुलेपनभोजनपरिक्लेशनं,मधुरेभ्य भक्षेभ्यः प्रद्वेषः, अम्ललवणकटुकप्रियता  
 
अल्पप्राणता, दीर्घसूत्रता, आलस्यम्, उचितस्य कर्मणो हानिः, प्रतीपता स्वकार्येषु, गुरूणां वाक्येष्वभ्यसूया, बालेभ्यः प्रद्वेषः, स्वधर्मेष्वचिन्ता, माल्यानुलेपनभोजनपरिक्लेशनं,मधुरेभ्य भक्षेभ्यः प्रद्वेषः, अम्ललवणकटुकप्रियता  
 
च,इति ज्वरस्य पूर्वरूपाणि भवन्ति प्राक्सन्तात्;अपिचैनंसन्तापार्तमनुब||३३||
 
च,इति ज्वरस्य पूर्वरूपाणि भवन्ति प्राक्सन्तात्;अपिचैनंसन्तापार्तमनुब||३३||
 +
 
tasyemāni pūrvarūpāṇi bhavanti; tadyathā-
 
tasyemāni pūrvarūpāṇi bhavanti; tadyathā-
 
mukhavairasyaṁ, gurugātratvaṁ, anannābhilāṣaḥ, cakṣuṣorākulatvaṁ, aśrvāgamanaṁ, nidrādhikyam,  
 
mukhavairasyaṁ, gurugātratvaṁ, anannābhilāṣaḥ, cakṣuṣorākulatvaṁ, aśrvāgamanaṁ, nidrādhikyam,  
Line 409: Line 414:  
śramabhramapralāpajāgaraṇaromaharṣadantaharṣāḥ, śabdaśītavātātapasahatvāsahatvaṁ,  
 
śramabhramapralāpajāgaraṇaromaharṣadantaharṣāḥ, śabdaśītavātātapasahatvāsahatvaṁ,  
 
arocakāvipākau, daurbalyaṁ, aṅgamardaḥ, sadanaṁ,alpaprāṇatā, dīrghasūtratā, ālasyaṁ, ucitasya karmaṇo hāniḥ, pratīpatā svakāryēṣu, gurūṇāṁ vākyeṣvabhyasūyā, bālebhyaḥ pradveṣaḥ,svadharmeṣvacintā,mālyānulēpanabh-ojanaparikleśanaṁ,madhurebhyaśca bhakṣebhyaḥ pradveṣaḥ,amlalavaṇakaṭukapriyatā ca, iti jwarasyapūrvarūpāṇi bhavantiprāksantāpāt; api cainaṁ santāpārtamanubadhnanti||33||
 
arocakāvipākau, daurbalyaṁ, aṅgamardaḥ, sadanaṁ,alpaprāṇatā, dīrghasūtratā, ālasyaṁ, ucitasya karmaṇo hāniḥ, pratīpatā svakāryēṣu, gurūṇāṁ vākyeṣvabhyasūyā, bālebhyaḥ pradveṣaḥ,svadharmeṣvacintā,mālyānulēpanabh-ojanaparikleśanaṁ,madhurebhyaśca bhakṣebhyaḥ pradveṣaḥ,amlalavaṇakaṭukapriyatā ca, iti jwarasyapūrvarūpāṇi bhavantiprāksantāpāt; api cainaṁ santāpārtamanubadhnanti||33||
 +
 
tasyemAni pUrvarUpANi bhavanti; tadyathA- mukhavairasyaM, gurugAtratvam, anannAbhilAShaH, cakShuShorAkulatvam, ashrvAgamanaM, nidrAdhikyam, aratiH,jRumbhA, vinAmaH, vepathuH, shramabhramapralApajAgaraNaromaharShadantaharShAH, shabdashItavAtAtapasahatvAsahatvam, arocakAvipAkau, daurbalyam,a~ggamardaH, sadanam, alpaprANatA, dIrghasUtratA, Alasyam, ucitasya karmaNo hAniH, pratIpatA svakAryeShu, gurUNAM vAkyeShvabhyasUyA, bAlebhyaHpradveShaH, svadharmeShvacintA, mAlyAnulepanabhojanaparikleshanaM, madhurebhyashca bhakShebhyaH pradveShaH, amlalavaNakaTukapriyatA ca, iti jvarasyapUrvarUpANi bhavanti prAksantApAt; api cainaM santApArtamanubadhnanti||33||
 
tasyemAni pUrvarUpANi bhavanti; tadyathA- mukhavairasyaM, gurugAtratvam, anannAbhilAShaH, cakShuShorAkulatvam, ashrvAgamanaM, nidrAdhikyam, aratiH,jRumbhA, vinAmaH, vepathuH, shramabhramapralApajAgaraNaromaharShadantaharShAH, shabdashItavAtAtapasahatvAsahatvam, arocakAvipAkau, daurbalyam,a~ggamardaH, sadanam, alpaprANatA, dIrghasUtratA, Alasyam, ucitasya karmaNo hAniH, pratIpatA svakAryeShu, gurUNAM vAkyeShvabhyasUyA, bAlebhyaHpradveShaH, svadharmeShvacintA, mAlyAnulepanabhojanaparikleshanaM, madhurebhyashca bhakShebhyaH pradveShaH, amlalavaNakaTukapriyatA ca, iti jvarasyapUrvarUpANi bhavanti prAksantApAt; api cainaM santApArtamanubadhnanti||33||
Premonitory symptoms of jwara include abnormal taste in the mouth, heaviness in the body, aversion to food, restless eyes, lacrymation, excessive sleep, restlessness body, yawning, bending, shivering, exhaustion (without exercise), giddiness, delirium, sometimes sleeplessness, horripilation, oversensitive teeth, tolerance and intolerance to sound, cold, wind and heat, anorexia, indigestion, weakness, body-ache, malaise, reduced vitality, mental agitations, lethargic, idleness, lack of natural activities, apathy to daily regimen, disrespect to the words of elders, agitation with  children, aversion to doing work, uncomfortable with flowers and perfumes, aversion to sweet edibles, and desirous for sour, salty and pungent things. These premonitory symptoms rise before the onset of jwara and may continue through the course of the fever. [33]
+
 
 +
Premonitory symptoms of ''jwara'' include abnormal taste in the mouth, heaviness in the body, aversion to food, restless eyes, lacrymation, excessive sleep, restlessness body, yawning, bending, shivering, exhaustion (without exercise), giddiness, delirium, sometimes sleeplessness, horripilation, oversensitive teeth, tolerance and intolerance to sound, cold, wind and heat, anorexia, indigestion, weakness, body-ache, malaise, reduced vitality, mental agitations, lethargic, idleness, lack of natural activities, apathy to daily regimen, disrespect to the words of elders, agitation with  children, aversion to doing work, uncomfortable with flowers and perfumes, aversion to sweet edibles, and desirous for sour, salty and pungent things. These premonitory symptoms rise before the onset of ''jwara'' and may continue through the course of the fever. [33]
 +
 
 
इत्येतान्येकैकशो ज्वरलिङ्गानि व्याख्यातानि भवन्ति विस्तरसमासाभ्याम्||३४||
 
इत्येतान्येकैकशो ज्वरलिङ्गानि व्याख्यातानि भवन्ति विस्तरसमासाभ्याम्||३४||
 +
 
ityetānyekaikaśo Jwaraliṅgāni vyākhyātāni bhavanti vistarasamāsābhyām||34||
 
ityetānyekaikaśo Jwaraliṅgāni vyākhyātāni bhavanti vistarasamāsābhyām||34||
 +
 
ityetAnyekaikasho jvarali~ggAni vyAkhyAtAni bhavanti vistarasamAsAbhyAm||34||  
 
ityetAnyekaikasho jvarali~ggAni vyAkhyAtAni bhavanti vistarasamAsAbhyAm||34||  
Thus the symptoms of separate single doshic jwara are described in details and double and triple doshic jwara are described in brief [34].
+
 
Consequence of jwara:
+
Thus the symptoms of separate single doshic ''jwara'' are described in details and double and triple doshic ''jwara'' are described in brief [34].
 +
 
 +
==== Consequence of jwara ====
 +
 
 
ज्वरस्तु खलु महेश्वरकोपप्रभवः,सर्वप्राणभृतां प्राणहरो,देहेन्द्रियमनस्तापकरः,प्रज्ञाबलवर्णहर्षोत्साहह्रासकरः,श्रमक्लममोहाहारोपरोधसञ्जननः; ज्वरयति शरीराणीति ज्वरः, नान्ये व्याधयस्तथा दारुणा बहूपद्रवा दुश्चिकित्स्याश्च यथाऽयम्|  स सर्वरोगाधिपतिः, नानातिर्यग्योनिषु च बहुविधैः शब्दैरभिधीयते|सर्वे प्राणभृतः सज्वरा एव जायन्ते सज्वरा एव म्रियन्ते च; स महामोहः, तेनाभिभूताः प्राग्दैहिकं देहिनः कर्म किञ्चिदपि न स्मरन्ति, सर्वप्राणभृतां च ज्वर एवान्ते प्राणानादत्ते||३५||
 
ज्वरस्तु खलु महेश्वरकोपप्रभवः,सर्वप्राणभृतां प्राणहरो,देहेन्द्रियमनस्तापकरः,प्रज्ञाबलवर्णहर्षोत्साहह्रासकरः,श्रमक्लममोहाहारोपरोधसञ्जननः; ज्वरयति शरीराणीति ज्वरः, नान्ये व्याधयस्तथा दारुणा बहूपद्रवा दुश्चिकित्स्याश्च यथाऽयम्|  स सर्वरोगाधिपतिः, नानातिर्यग्योनिषु च बहुविधैः शब्दैरभिधीयते|सर्वे प्राणभृतः सज्वरा एव जायन्ते सज्वरा एव म्रियन्ते च; स महामोहः, तेनाभिभूताः प्राग्दैहिकं देहिनः कर्म किञ्चिदपि न स्मरन्ति, सर्वप्राणभृतां च ज्वर एवान्ते प्राणानादत्ते||३५||
 +
 
JwarastukhaluMaheśvarakopaprabhavaḥ,sarvaprāṇabhr̥tāṁprāṇaharo,dehendriyamanastāpakaraḥ,prajñābalavarṇaharṣotsāhahrāsakaraḥśramaklamamohāhāroparodhasañjananaḥ; jwarayati śarīrāṇīti jwaraḥ, nānye vyādhayastathā dāruṇā bahūpadravā duścikitsyāśca yathāyam.
 
JwarastukhaluMaheśvarakopaprabhavaḥ,sarvaprāṇabhr̥tāṁprāṇaharo,dehendriyamanastāpakaraḥ,prajñābalavarṇaharṣotsāhahrāsakaraḥśramaklamamohāhāroparodhasañjananaḥ; jwarayati śarīrāṇīti jwaraḥ, nānye vyādhayastathā dāruṇā bahūpadravā duścikitsyāśca yathāyam.
 
Sa sarvarogādhipatiḥ, nānātiryagyoniṣu ca bahuvidhaiḥ śabdairabhidhīyate.Sarve prāṇabhr̥taḥ sajvarā eva jāyante sajvarā eva mriyante ca; sa mahāmohaḥ, tenābhibhūtāḥ prāgdaihikaṁ dehinaḥ karma kiñcidapi na smaranti, sarvaprāṇabhr̥tāṁ ca jwara evānte prāṇānādatte||35||
 
Sa sarvarogādhipatiḥ, nānātiryagyoniṣu ca bahuvidhaiḥ śabdairabhidhīyate.Sarve prāṇabhr̥taḥ sajvarā eva jāyante sajvarā eva mriyante ca; sa mahāmohaḥ, tenābhibhūtāḥ prāgdaihikaṁ dehinaḥ karma kiñcidapi na smaranti, sarvaprāṇabhr̥tāṁ ca jwara evānte prāṇānādatte||35||
Line 422: Line 436:  
sa sarvarogAdhipatiH, nAnAtiryagyoniShu ca bahuvidhaiH shabdairabhidhIyate|  
 
sa sarvarogAdhipatiH, nAnAtiryagyoniShu ca bahuvidhaiH shabdairabhidhIyate|  
 
sarve prANabhRutaH sajvarA eva jAyante sajvarA eva mriyante ca; sa mahAmohaH, tenAbhibhUtAH prAgdaihikaM dehinaH karma ki~jcidapi na smaranti,sarvaprANabhRutAM ca jvara evAnte prANAnAdatte||35||  
 
sarve prANabhRutaH sajvarA eva jAyante sajvarA eva mriyante ca; sa mahAmohaH, tenAbhibhUtAH prAgdaihikaM dehinaH karma ki~jcidapi na smaranti,sarvaprANabhRutAM ca jvara evAnte prANAnAdatte||35||  
Jwara occurs due to the wrath of Maheshwara. It could take away the life of all creatures, causes santapa (grief) in body, sense organs and mind. It reduces intellect, strength, complexion, feeling of happiness and enthusiasm and produces tiredness, fatigue, confusion, aversion to food. In fact, it is called jwara because it produces unhealthy effect in the body. No other disease is as frightful, complicated and difficult in treatment as this. That is why it is considered the king of all diseases. It is considered a life-giving force, since all living beings are born with fever (body temperature) and die with fever. It causes delirium. Afflicted living beings lose their memory of any event of their previous lives. In the end fever takes away the life of all creatures. [35]
+
 
Management of jwara:
+
''Jwara'' occurs due to the wrath of Maheshwara. It could take away the life of all creatures, causes ''santapa'' (grief) in body, sense organs and mind. It reduces intellect, strength, complexion, feeling of happiness and enthusiasm and produces tiredness, fatigue, confusion, aversion to food. In fact, it is called ''jwara'' because it produces unhealthy effect in the body. No other disease is as frightful, complicated and difficult in treatment as this. That is why it is considered the king of all diseases. It is considered a life-giving force, since all living beings are born with fever (body temperature) and die with fever. It causes delirium. Afflicted living beings lose their memory of any event of their previous lives. In the end fever takes away the life of all creatures. [35]
 +
 
 +
==== Management of ''jwara'' ====
 +
 
 
तत्र पूर्वरूपदर्शने ज्वरादौ वा हितं लघ्वशनमपतर्पणं वा, ज्वरस्यामाशयसमुत्थत्वात्;ततःकषायपानाभ्यङ्गस्नेहस्वेदप्रदेहपरिषेकानुलेपनवमनविरेचनास्थापनानुवासनोपशमननस्तःकर्म-धूपधूमपानाञ्जनक्षीरभोजनविधानं च यथास्वं युक्त्या प्रयोज्यम्||३६||
 
तत्र पूर्वरूपदर्शने ज्वरादौ वा हितं लघ्वशनमपतर्पणं वा, ज्वरस्यामाशयसमुत्थत्वात्;ततःकषायपानाभ्यङ्गस्नेहस्वेदप्रदेहपरिषेकानुलेपनवमनविरेचनास्थापनानुवासनोपशमननस्तःकर्म-धूपधूमपानाञ्जनक्षीरभोजनविधानं च यथास्वं युक्त्या प्रयोज्यम्||३६||
 +
 
tatra pūrvarūpadarśane jwarādau vā hitaṁ laghvaśanamapatarpaṇaṁ vā,jwarasyāmāśayasamutthatvāt; tataḥ  
 
tatra pūrvarūpadarśane jwarādau vā hitaṁ laghvaśanamapatarpaṇaṁ vā,jwarasyāmāśayasamutthatvāt; tataḥ  
 
kaṣāyapānābhyaṅgasnehasvedapradehapariṣekānulepanavamanavirecanāsthāpanānuvāsanopaśamananastaḥkarmadhūpadhūmapānāñjanakṣīrabhojanavidhānaṁ ca yathāsvaṁ yuktyā prayojyam||36||
 
kaṣāyapānābhyaṅgasnehasvedapradehapariṣekānulepanavamanavirecanāsthāpanānuvāsanopaśamananastaḥkarmadhūpadhūmapānāñjanakṣīrabhojanavidhānaṁ ca yathāsvaṁ yuktyā prayojyam||36||
 +
 
tatra pUrvarUpadarshane jvarAdau vA hitaM laghvashanamapatarpaNaM vA, jvarasyAmAshayasamutthatvAt; tataHkaShAyapAnAbhya~ggasnehasvedapradehapariShekAnulepanavamanavirecanAsthApanAnuvAsanopashamana-nastaHkarmadhUpadhUmapAnA~jjanakShIrabhojanavidhAnaM ca yathAsvaM yuktyA prayojyam||36||  
 
tatra pUrvarUpadarshane jvarAdau vA hitaM laghvashanamapatarpaNaM vA, jvarasyAmAshayasamutthatvAt; tataHkaShAyapAnAbhya~ggasnehasvedapradehapariShekAnulepanavamanavirecanAsthApanAnuvAsanopashamana-nastaHkarmadhUpadhUmapAnA~jjanakShIrabhojanavidhAnaM ca yathAsvaM yuktyA prayojyam||36||  
 +
 
When premonitory symptoms manifest or at the onset of the fever, dieting or fasting is useful because the disease originates from the amashaya. In such a case, intake of kashaya (decoctions), massage, oleation, fomentation, pradeha (sprinkling), anulepana (anointing with pastes), emesis, purgation, decoction and oily enema, pacificatory measures, snuffing, fumigation, smoking, collyrium, medicated milk and a specific dietetic regimen should be indicated as per the condition. [36]
 
When premonitory symptoms manifest or at the onset of the fever, dieting or fasting is useful because the disease originates from the amashaya. In such a case, intake of kashaya (decoctions), massage, oleation, fomentation, pradeha (sprinkling), anulepana (anointing with pastes), emesis, purgation, decoction and oily enema, pacificatory measures, snuffing, fumigation, smoking, collyrium, medicated milk and a specific dietetic regimen should be indicated as per the condition. [36]
Management of chronic jwara:
+
 
 +
==== Management of chronic ''jwara'' ====
 +
 
 
जीर्णज्वरेषु तु सर्वेष्वेव सर्पिषः पानं प्रशस्यते यथास्वौषधसिद्धस्य; सर्पिर्हि स्नेहाद्वातं शमयति, संस्कारात् कफं, शैत्यात् पित्तमूष्माणं च; तस्माज्जीर्णज्वरेषु सर्वेष्वेव सर्पिर्हितमुदकमिवाग्निप्लुष्टेषु द्रव्येष्विति||३७||
 
जीर्णज्वरेषु तु सर्वेष्वेव सर्पिषः पानं प्रशस्यते यथास्वौषधसिद्धस्य; सर्पिर्हि स्नेहाद्वातं शमयति, संस्कारात् कफं, शैत्यात् पित्तमूष्माणं च; तस्माज्जीर्णज्वरेषु सर्वेष्वेव सर्पिर्हितमुदकमिवाग्निप्लुष्टेषु द्रव्येष्विति||३७||
 
भवन्ति चात्र-  
 
भवन्ति चात्र-  

Navigation menu