Line 255: |
Line 255: |
| सन्धानकृद्वातहरोगोधूमःस्वादुशीतलः। | | सन्धानकृद्वातहरोगोधूमःस्वादुशीतलः। |
| जीवनोबृंहणोवृष्यःस्निग्धःस्थैर्यकरोगुरुः॥२१॥ | | जीवनोबृंहणोवृष्यःस्निग्धःस्थैर्यकरोगुरुः॥२१॥ |
| + | |
| नान्दीमुखीमधूलीचमधुरस्निग्धशीतले। | | नान्दीमुखीमधूलीचमधुरस्निग्धशीतले। |
| इत्ययंशूकधान्यानांपूर्वोवर्गःसमाप्यते॥२२॥ | | इत्ययंशूकधान्यानांपूर्वोवर्गःसमाप्यते॥२२॥ |
| + | |
| इतिशूकधान्यवर्गःप्रथमः॥१॥ | | इतिशूकधान्यवर्गःप्रथमः॥१॥ |
| | | |
| sandhānakr̥dvātaharō gōdhūmaḥ svāduśītalaḥ| | | sandhānakr̥dvātaharō gōdhūmaḥ svāduśītalaḥ| |
| jīvanō br̥ṁhaṇō vr̥ṣyaḥ snigdhaḥ sthairyakarō guruḥ||21|| | | jīvanō br̥ṁhaṇō vr̥ṣyaḥ snigdhaḥ sthairyakarō guruḥ||21|| |
| + | |
| nāndīmukhī madhūlī ca madhurasnigdhaśītalē| | | nāndīmukhī madhūlī ca madhurasnigdhaśītalē| |
| ityayaṁ śūkadhānyānāṁ pūrvō vargaḥ samāpyatē||22|| | | ityayaṁ śūkadhānyānāṁ pūrvō vargaḥ samāpyatē||22|| |
| + | |
| iti śūkadhānyavargaḥ prathamaḥ||1|| | | iti śūkadhānyavargaḥ prathamaḥ||1|| |
| sandhAnakRudvAtaharo godhUmaH svAduSItalaH| | | sandhAnakRudvAtaharo godhUmaH svAduSItalaH| |
| jIvano bRuMhaNo vRuShyaH snigdhaH sthairyakaro guruH||21|| | | jIvano bRuMhaNo vRuShyaH snigdhaH sthairyakaro guruH||21|| |
| + | |
| nAndImuKI madhUlI ca madhurasnigdhaSItale| | | nAndImuKI madhUlI ca madhurasnigdhaSItale| |
| ityayaM SUkadhAnyAnAM pUrvo vargaH samApyate||22|| | | ityayaM SUkadhAnyAnAM pUrvo vargaH samApyate||22|| |
| + | |
| iti SUkadhAnyavargaH prathamaH||1|| | | iti SUkadhAnyavargaH prathamaH||1|| |
− | Wheat (Triticum aestivum Linnaeus) alleviates morbid vata, sweet, cold in potency, vitalizing, nourishing, aphrodisiac, unctuous, stabilizing and heavy. [21]
| |
| | | |
− | Nandimukhi (crowfoot grass) and madhuli (Eleusine coracana Gaerin) corn are sweet, unctuous and cold in potency. Thus, ends the first section on monocotyledons. [22]
| + | Wheat (Triticum aestivum Linnaeus) alleviates morbid ''vata'', sweet, cold in potency, vitalizing, nourishing, aphrodisiac, unctuous, stabilizing and heavy. [21] |
| | | |
| + | ''Nandimukhi'' (crowfoot grass) and ''madhuli'' (Eleusine coracana Gaerin) corn are sweet, unctuous and cold in potency. Thus, ends the first section on monocotyledons. [22] |
| | | |
− | The class of pulses(di-cotyledons): | + | ==== The class of pulses(di-cotyledons) ==== |
| + | |
| अथशमीधान्यवर्गः- | | अथशमीधान्यवर्गः- |
| कषायमधुरोरूक्षःशीतःपाकेकटुर्लघुः। | | कषायमधुरोरूक्षःशीतःपाकेकटुर्लघुः। |
| विशदः श्लेष्मपित्तघ्नोमुद्गःसूप्योत्तमोमतः॥२३॥ | | विशदः श्लेष्मपित्तघ्नोमुद्गःसूप्योत्तमोमतः॥२३॥ |
| + | |
| वृष्यःपरंवातहरःस्निग्धोष्णोमधुरोगुरुः। | | वृष्यःपरंवातहरःस्निग्धोष्णोमधुरोगुरुः। |
| बल्योबहुमलःपुंस्त्वंमाषःशीघ्रंददातिच॥२४॥ | | बल्योबहुमलःपुंस्त्वंमाषःशीघ्रंददातिच॥२४॥ |
| + | |
| राजमाषः सरोरुच्यःकफशुक्राम्लपित्तनुत्। | | राजमाषः सरोरुच्यःकफशुक्राम्लपित्तनुत्। |
| तत्स्वादुर्वातलोरूक्षःकषायोविशदोगुरुः॥२५॥ | | तत्स्वादुर्वातलोरूक्षःकषायोविशदोगुरुः॥२५॥ |